Ako bolo spomenuté v úvode, plošné a zvlášť podlahové vykurovanie pracuje s relatívne nízkymi teplotami vykurovacej vody. Preto dnes už sú ideálnymi zdrojmi tepla bežné tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory, ktoré vedia najefektívnejšie pracovať práve v tomto nízkoteplotnom režime. Rovnako vhodné sú plynové kondenzačné kotly, ktoré práve pri takejto nízkoteplotnej prevádzke ukážu svoj úsporný potenciál a samozrejmé sú ostatné vysokoteplotné zdroje po zregulovaní na primeranú teplotu vykurovacej vody medzi 30 až 45 °C.

Výška investičných nákladov pri plošnom vykurovaní v porovnaní s klasickým je asi o 20 až 30 % vyššia. Vzhľadom na spomínanú prednosť pri spotrebe energie je však reálne návratnou investíciou, i keď je ťažké zovšeobecňovať to. Zlaté pravidlo hovorí o návratnosti rádovo do 5 rokov. Táto dĺžka sa však vzhľadom na rýchlo stúpajúce ceny energií v poslednom čase môže o čosi skrátiť a po jej uplynutí šetríte prakticky do svojej peňaženky.

Pri tepelno-technickom výpočte podlahového vykurovania je nutné zohľadniť odpor kladený vedením tepla podlahovou krytinou. Všeobecným pravidlom je, že tento odpor by nemal prekročiť max. hodnotu R = 0,15 m²K/W. Minerálne podlahové krytiny, ako napr. kameň alebo keramické podlahové krytiny, sú pre podlahové vykurovanie najvhodnejšie, pretože majú vynikajúcu tepelnú vodivosť. Ale zďaleka nie sú jedinou voľbou – ich nevýhodou je nízka pocitová teplota, ak podlahovka nie je v prevádzke mimo sezóny. Veľmi využívaným variantom sú plávajúce laminátové alebo drevené podlahové krytiny, pričom odporúčame, aby mali z výroby potvrdenú vhodnosť na použitie s podlahovým vykurovaním. V tomto prípade je ich hrúbka väčšinou okolo 8 až 10 mm, nie však viac ako 15 mm. Je dobré venovať pozornosť aj podložke plávajúcej podlahy. Vhodné varianty bývajú značené výrobcom. V zásade sú vhodné aj podlahy z PVC, no odporúča sa lepenie. Takisto koberce by mali byť na dosiahnutie lepšieho prestupu tepla lepené a označené ako vhodné pre podlahovku. Hrúbka koberca by nemala presiahnuť 10 mm