Odbornosť článku
Dnes, v časoch výstavby nízkoenergetických domov, je spôsob vykurovania jedným z kľúčových prvkov hodnotenia energetickej triedy stavby. Nároky na vykurovacie systémy sú čoraz vyššie a už pár rokov hrá prím podlahové vykurovanie. Nielen v novostavbách, ale aj pri rekonštrukciách rodinných domov. Pri posudzovaní vhodnosti konkrétneho typu a spôsobu vykurovania nie sú jedinými kritériami vstupné a prevádzkové náklady. Sú nevýhody prezentované zástancami iných spôsobov kúrenia naozaj nevýhodami alebo ide len o mýty? Prečo je dôležité vedieť, ako dlho trvá nábeh podlahového kúrenia? Čítajte a dozviete sa odpovede v súvislostiach.
Mýty a fakty
Podlahové kúrenie je drahé…
…je mýtus. Už zopár rokov panuje odborná zhoda, že z pohľadu nákladov je tento typ vykurovania v našej krajine najvýhodnejší. Z viacerých uhlov pohľadu, aj čo sa klimatických pomerov v našich končinách týka. Ročná úspora nákladov sa podľa rôznych metodík výpočtov v rôznych variantoch modelových situácií udáva na 10-20 %. V porovnaní s klasickým vykurovaním ústredným kúrením, teda radiátormi, ide rádovo o úsporu až 30 %. Porovnávané boli aj vstupné, aj prevádzkové náklady. V dnešných rodinných domoch s minimálnou energetickou náročnosťou je podlahové vykurovanie jednoznačne najvýhodnejšie.
Podlahové kúrenie nie je prirodzené a je nezdravé
Je to úplne naopak, podlahové kúrenie je svojím princípom sálavého šírenia tepla jedno z najprirodzenejších. Pre ľudský organizmus tepelne najkomfortnejších a aj bez škodlivých zdravotných dôsledkov. Sálavý tepelný tok je prirodzený, rovnomerný a takmer bez prúdenia vzduchu s prachovými alergénnymi časticami. Práve vysoká prevaha pozitív uprednostňuje podlahové vykurovanie pred inými systémami. Najmä dnes, v časoch sprísnených požiadaviek na energetickú náročnosť rodinných domov. Mýtov o podlahovkách sa zrejme nezbavíme. Napriek tomu, že dnešné systémy sú technicky vyspelejšie ako tie „pionierske“ spred 50. rokov.
Podlahové kúrenie pomaly reaguje
…je mýtus a čiastočne aj fakt. Ide o to, o akom konkrétnom type podlahového vykurovania diskutujeme. Ide najmä aj o relatívnosť pojmu „pomaly reaguje“. Dôležité je aj to, s akým iným typom kúrenia porovnávame nábeh, tepelnú odozvu a tepelnú zotrvačnosť konkrétnej podlahovky. Ak dokonca porovnáme vzájomne oba typy podlahového vykurovania – teplovodné a elektrické – nájdeme rozdiely. Vždy ale pri porovnávaní treba vziať do úvahy všetky kritériá. Aj to, v akej podlahe je podlahovka – čo sa konštrukcie a materiálu týka. Dôležitý je aj materiál povrchovej vrstvy podlahy a jeho vlastnosti. Je totiž rozdiel „vykúriť“ podlahovkou keramickú dlažbu a napríklad drevenú bukovú palubovku.
Faktory ovplyvňujúce nábeh podlahového kúrenia
- technológia podlahovky
- fyzikálne vlastnosti teplovodného média
- tepelno-technické vlastnosti materiálu konštrukcie podlahy
- tepelná izolácia podlahy pod vykurovacím roštom
- tepelno-technické vlastnosti povrchovej vrstvy podlahy
- tepelno-technické vlastnosti materiálov vykurovaného objektu
- tepelno-klimatické činitele prostredia – vonkajšieho aj vnútorného
- dispozícia a spôsob inštalácie vykurovacieho systému
- regulácia a riadenie výkonu systému vykurovania.
Aký je teda nábeh podlahovky?
V princípe pomalý, pri teplovodnom variante ho môžeme rátať v desiatkach minút až v hodinách. Nedá sa to paušalizovať, konkrétne nábehové časy rôznych variantov v rôznych podmienkach sú rôzne. Staršie systémy mali nábehové časy až do 10 hodín. Dnešné hodnoty sú v priemere tretinové. Pomalý nábeh podlahovky v porovnaní s inými systémami vykurovania je teda reálny fakt. Spolu s pomerne náročnou regulovateľnosťou teplovodných riešení je pomalý nábeh kľúčovým negatívom. Nie však rozhodujúcim pri konečnom výbere. Treba s ním rátať a naučiť sa s teplovodnou podlahovkou kúriť s prihliadnutím na jej nábeh. Elektrický variant je z pohľadu nábehovej flexibilnosti a operatívnosti „šikovnejší“.
Pomalší nábeh kompenzuje dlhšia akumulácia
Pri podlahovkách je teda nábeh pomalší, treba však brať do úvahy aj akumulačné schopnosti vykurovacích systémov. Zjednodušene: podlahovka sa pomalšie rozkuruje, dlhšie však teplo akumuluje a distribuuje. Pocitovo miestnosť „vychladne“ podstatne pomalšie, ako pri nábehovo rýchlejších systémoch. Všeobecne platí: čím rýchlejší nábeh, tým nižšia zotrvačnosť a síce nárazovo intenzívny, ale kratší tepelný účinok. A v konečnom dôsledku vyššia spotreba. Dôležitý je aj fakt, že teplovodná podlahovka nie je horúcovodná. Teplota vody v systéme je považovaná na nízku. Logicky nie je potrebné kúriť v kotli počas celodenného kúrenia na plný výkon.
Je pomalý nábeh podlahovky problém?
Ako pre koho. Odporcovia tento fakt „vypichujú“ ako zásadný a dokážu ho vytrhnúť z kontextu komplexnej problematiky vykurovania. Vývojári, výrobcovia systémov spolu s vedcami našli riešenie ťažkopádnosti nábehu podlahovky. Fyzikálne jednoduché, aplikované v moderných podlahových vykurovacích systémoch. Nižšia akumulačná vrstva nad vykurovacím roštom znamená vyššiu nábehovú a adaptačnú flexibilitu systému. Podlahovka tak len „nedobieha“ zmeny vonkajšej teploty, ale dokáže pružnejšie reagovať aj na teplotné parametre v interiéri. A inteligentná regulácia dokáže jednoducho teplotu vody v systéme „pridať“, alebo „ubrať“.