Odbornosť článku
Podlahové kúrenie sa môže pochváliť viac než 3 000-ročnou históriou siahajúcou až do antických čias. Prečítajte si historický vývoj systémov podlahového vykurovania od staroveku dodnes sme zhrnuli.
Rimania neboli prví
Historické prvenstvo a vynájdenie princípu podlahového vykurovania sa zvykne pripisovať rímskemu architektovi Sergiovi Oratovi. Budovy verejných kúpeľov, ale aj vily bohatých Rimanov začali okolo roku 90 pred Kristom stavať aj s podlahovým vykurovaním nazvaným hypocaustum. Rimania síce podlahové vykurovanie preslávili, inšpirovali sa ale systémom používaným v gréckej Anatólii už asi 1200 rokov pred naším letopočtom. Pomerne zachované ruiny hypocáust nájdeme napríklad aj na Cypre, kde vyhrievali kúpele už okolo 800 rokov pred Kristom.
Ani Gréci podlahovku asi nevynašli
Gréci síce dali prvým podlahovkám názov “hypocaustum”, čo je vo voľnom preklade “spodné kúrenie”. Predpokladajme však, že aj Gréci sa inšpirovali ešte staršími systémami. Napríklad v bývalej Perzii, kde je vek ruín stavieb s podlahovým vykurovaním odhadnutý okolo 2000 rokov pred Kristom. Gréci začali hypocaustá budovať až o 1200 rokov neskôr ako Peržania.
Vedeli ste, že…… grécky a aj rímsky systém bol okrem architektonickej a stavebnej zložitosti náročný aj na spotrebu dreva?
Ako fungovalo grécke hypocaustum?
V antických dobách prevratný, technicky prepracovaný systém využíval ako teplonosné médium spaliny. Grécky systém viedol spaliny z ohniska v spodnej miestnosti komínovým ťahom v strope – podlahe vykurovanej miestnosti. Teplo spalín zohrievalo keramickú alebo tehlovú podlahu, spaliny boli odvádzané von komínovými otvormi. Vykurovaná podlaha absorbovala teplo a distribuovala ho do priestoru sálavým plošným spôsobom.
Zdokonalený rímsky “systém Oratus”
Grécky teplovzdušný systém vykurovania prúdením spalín z centrálneho ohniska podlahovými kanálmi zdokonalili Rimania. Na tie časy vytvorili pokročilý systém sálavého plošného vykurovania podlahy s dvoma úrovňami a medzipriestorom. Podlahové dutiny a kanály postupne nahradila sústava rozvetvených kanálikov. Dymové spaliny boli odvádzané šachtami v obvodových stenách s vyústeniami do exteriéru.
Hypokaustum používal celý antický “nebarbarský” svet
Rímsky hypocaustový systém používali na vykurovanie kúpeľov a patricijských víl okolo 500 rokov nielen v centrálnej Rímskej ríši, ale aj v provinciách. Okrem Európy aj v severnej Afrike a na Blízkom východe. Na Slovensku máme ruiny kúpeľov vykurovaných hypocaustovým systémom v Skalici, na Morave v bývalej rímskej vojenskej pevnosti v Mušove. Asi najzachovalejšie hypocaustum sa dá vidieť v Pompejách pri Neapole.
Gréci a Rimania neboli jediní
Systém s princípom podobným hypocaustu poznali aj na druhej strane našej planéty. Kórejský systém vykurovania obytných budov s názvom ondol bol používaný približne od 4. storočia nášho letopočtu. Súčasťou tradičných kórejských obydlí bola vyvýšená podlaha, popod ktorú prúdil ako vykurovacie médium dym z ohniska. Bežne používaný systém podlahového vykurovania sa rozšíril aj do Číny.
Stredovek
Zánik Západorímskej ríše v roku 476 bol začiatkom postupného konca používania hypocáust rímskeho typu. Po nástupe kresťanstva sa na antický systém zjavne zabudlo a v Európe sme sa vrátili k tradičnému vykurovaniu. V obytných priestoroch sa kúrilo otvorenými ohniskami, krbmi, murovanými a kachľovými pecami, pieckami na pevné palivo. Jeden druh kachľových pecí s dutinami v stenách a akumulačnými vložkami s vnútorným kúrením dodnes nesie názov hypokaust.
Náznaky návratu podlahovky
Napriek renesancii v umení nenastal v Európe návrat k antickým princípom vo vykurovaní. Objavili sa však ojedinelé varianty antického systému. V niektorých nemeckých stredovekých kláštoroch podlahy a steny vykuroval dym z ohniska, prúdiaci kanálikmi a keramickými rúrkami. Podlahové spalinové kúrenie sa opäť na čas objavilo v 18. storočí vo Francúzsku, ale nedočkalo sa väčšieho rozšírenia.
Pokladanie podlahového vykúrovania na systémovú dosku Varionova.
Nemci a Angličania
Rozmach podlahového kúrenia sa začal v Nemecku, médiom „kanálového vykurovania“ bol stále klasický dym z pece. Systém využívali v 19. a začiatkom 20. storočia najmä v administratívnych a obchodných budovách. V roku 1907 anglický vynálezca A.H. Barker predstavil sálavé segmentové vykurovacie sústavy zabetónované na povrchu stien. Baker v roku 1926 umiestnil vykurovacie rúrky do konštrukcie stropu, tento systém patentovala firma Crittal v roku 1927.
Vedeli ste, že…… systém sa Crittal rozšíril v celej Európe napriek vysokým realizačným nákladom, nízko efektívnej prevádzke a problematickej regulácii?
Európska expanzia Crittalu
Systém veľkoplošného kúrenia Crittal bol aplikovaný najmä vo veľkých verejných administratívnych stavbách, ale aj školách, nemocniciach a obytných budovách. Systém sa napriek investičnej a technickej náročnosti uplatnil aj v niektorých stavbách u nás. V Bratislave bol systém Crittal inštalovaný v 60. rokoch aj do budovy Istropolisu a Stavebnej fakulty STU. V Prahe systémom Crittal od roku 1939 vykurovali ale aj chladili funkcionalistickú budovu obchodného domu Bílá labuť.
Renesancia plošného vykurovania
Masové zavádzanie plošného podlahového, stropného a stenového vykurovania aj do bytovej a individuálnej bytovej výstavby sa začalo koncom 20. storočia. Súvisí to s vývojom a skvalitnením technológií výroby komponentov, zdokonalením systémov regulácie a aj znížením realizačných a prevádzkových nákladov. Položením prvého podlahového vykurovania REHAU v roku 1986 sa začína nová éra histórie plošného vykurovania. Dnes nachádza kvalitné podlahové vykurovanie uplatnenie v rôznych oblastiach stavebníctva, developerských projektoch i individuálnej výstavbe.
