Odbornosť článku
Zdroje tepla s vysokou účinnosťou ako tepelné čerpadlá či kondenzačné kotly, zažívajú v posledných rokoch veľký rozmach. Ak z nich chcete vyťažiť čo najviac, musíte zabudnúť na klasické radiátory, a prejsť na nízkoteplotné vykurovanie – či už podlahové, stropné alebo stenové. Prečítajte si, na akom princípe funguje a do akých budov sa hodí.
Príjemne hrejivé ako jarné slnko
Radiátory využívajú na vykurovanie princíp konvekcie. Ohrievajú najprv okolitý vzduch, ten následne stúpa nahor, šíri sa po miestnosti, a pri ochladzovaní postupne klesá nadol k podlahe. Klasické teplovodné vykurovanie s radiátormi preto potrebuje vysokú teplotu – pracuje so spádom 50 až 60/40 °C (teplota vody na výstupe z kotla/teplota spiatočky na vstupe do kotla). Takéto vysoké teploty sú nevyhnutné na to, aby konvekcia fungovala, a aby radiátory dokázali odovzdať okolitému vzduchu teplo dostatočne rýchlo (čím sú teploty nižšie, tým musí byť radiátor väčší).
Vykurovanie konvekciou však prináša nerovnomernú teplotu v miestnosti – podlaha je chladnejšia, a teplo sa sústredí vyššie na úrovni trupu a hlavy. Rozdiel teplôt vo výškach 10 a 170 cm od podlahy môže dosiahnuť niekoľko °C, čo sa vám nemusí zdať na prvé počutie veľa. Už takýto rozdiel však ľudia vnímajú ako diskomfort.
Nízkoteplotné vykurovanie vyžaruje konvekciou iba cca tretinu tepla. Zvyšné dve tretiny vyžaruje sálaním vo forme infračerveného žiarenia, ktoré pohlcujú okolité objekty, vrátane našich tiel. Vykurovacími telesami sú v tomto prípade podlahy, steny alebo stropy miestností so zabudovanými rúrkami, v ktorých obieha vykurovacia voda. Vďaka veľkej vykurovacej ploche môže mať voda na prívode nízku teplotu, moderným domom stačí dokonca 35 či 30 °C.
Takéto sálavé teplo je pre človeka prirodzené, a pripomína príjemné hrejivé lúče jarného slnka. Teplota vo výške hlavy môže byť iba o 0,8 °C nižšia ako tesne pri podlahe – takýto rozdiel si vo väčšine prípadov ani nevšimnete. V prípade potreby môžete podlahové, stenové či stropné vykurovanie doplniť radiátormi alebo teplovodnými konvektormi (vhodné napr. do kúpeľne či do členitých miestností).
Špeciálne nízkoteplotné radiátory môžete použiť pri nízkoteplotnom vykurovaní aj ako hlavné vykurovacie telesá. Počítajte však s tým, že vďaka menšej vyžarovacej ploche bude účinnosť celého systému nižšia, spotrebujete viac energie, a stratíte výhodu v podobe rovnomerného rozloženia teploty v miestnosti.
Pre tepelné čerpadlo, kondenzačný aj iný kotol
Ak použijete nízkoteplotné vykurovanie, na dosiahnutie vysokej účinnosti vám stačí vykurovací zdroj s nízkou teplotou. A práve tie patria medzi najúčinnejšie, a teda aj najúspornejšie.
Napr. kondenzačný kotol dokáže vďaka kondenzácii spalín získať teplo navyše, a vytvoriť zo spotrebovaného plynu až 109 % tepla. Tepelné čerpadlo zase dokáže preniesť oproti spotrebovanej elektrine z vonkajšieho prostredia dnu dokonca 300 % tepla. S nízkymi teplotami vykurovacej vody pracujú napr.aj solárne kolektory.
Aj v prípade podlahového, stropného či stenového vykurovania môžete použiť klasický plynový kotol či kotol na tuhé palivo pracujúci s vysokou teplotou. Do systému však musíte pridať zmiešavaciu armatúru alebo akumulačný zásobník. Pomocou nich teplotu vody vo vykurovacej sústave znížite na prijateľnú úroveň, a zároveň udržíte teplotu vratnej vody dostatočne vysoko, aby kotol pracoval s vysokou účinnosťou.
Nikto totiž nechce chodiť po horúcej podlahe, ktorá na vysoké teploty navyše ani nie je stavaná. Okrem toho, vysoká teplota podlahy so sebou prináša aj zdravotné riziká. Max. teploty podlahy preto boli stanovené na 29 °C v obytných miestnostiach, 35 °C na ich okraji a 35 °C v kúpeľni. Pri stropnom a stenovom vykurovaní to môže byť o niečo viac. Viac o max. teplotách si môžete prečítať v samostatnom článku.
Vedeli ste, že?
Možno vám napadlo napájať tepelné čerpadlo, elektrický kotol či priame el. vykurovanie bezplatnou elektrinou z fotovoltických panelov. Ani výkonnejšie fotovoltické systémy však nedokážu v zime dodať dostatok elektriny na základný chod domácnosti, nieto ešte na vykurovanie. Tadeto, žiaľ, cesta nevedie.
Možno budete musieť zatepliť
Aby ste s nízkoteplotným vykurovaním skutočne ušetrili, musíte mať (zateplenú) stavbu bez vysokých tepelných strát, ideálne do 60 W/m2. Novostavby toto kritérium bez problémov splnia, starší dom alebo stavbu možno budete musieť dodatočne zatepliť.
Pri klasickom podlahovom vykurovaní si inštalácia vyžaduje výrazné stavebné zásahy, čo môže byť pri starších domoch problém. Lepším riešením v prípade rekonštrukcií je systém Rehau Renova Speed, pri ktorom vám stačí podlahu navýšiť iba o 2 cm.
Pri novostavbách je inštalácia možná v takmer 100 % prípadov, na vykurovanie by ste však mali myslieť už vopred, pri projektovaní stavby.
Pri podlahovom vykurovaní nezabudnite na izoláciu podlahy, neizolovaná totiž môže byť zodpovedná až za 20 % celkových tepelných strát domu. Stropné vykurovanie nie je vhodné pri budovách s tepelnými stratami nad 50 W/m2.
Čo sa týka priamovýhrevného el. vykurovania s vykurovacími rohožami, fóliami alebo káblami, jeho výhodou sú nízke obstarávacie náklady. Podľa súčasnej legislatívy ho však už nemôžete nainštalovať pri novostavbe ani rekonštrukcii bez toho, aby ste zároveň investovali do ďalších systémov (fotovoltika, solárne panely, rekuperácia), alebo výrazne zlepšili tepelnú izoláciu objektu.
Nízkoteplotné vykurovanie je budúcnosť
Najväčšou výhodou nízkoteplotného vykurovania je úspornosť vďaka nižším pracovným teplotám. Navyše, pocitová teplota v miestnosti je vďaka sálaniu tepla vyššia ako pri vykurovaní radiátormi. Teplotu vzduchu teda môžete pokojne znížiť aj o 2 °C bez straty tepelného komfortu oproti bežným systémom s radiátormi. To vám prinesie výraznú úsporu nielen v čase hroziacej energetickej krízy. Aj v tomto prípade totiž platí, že každé zníženie teploty o 1 °C vám môže ušetriť až 6 % nákladov na vykurovanie.
Pri nízkoteplotnom vykurovaní máte slobodu vo voľbe vykurovacieho zdroja, ktorý môžete kedykoľvek vymeniť za iný. Pri radiátoroch by to bolo možné iba v obmedzenej miere. Je pravdou, že náklady na inštaláciu sú o 20 – 30 % vyššie než pri klasických radiátoroch. Tie sa vám však vykompenzujú do 5 rokov od sprevádzkovania, pri súčasných vysokých cenách energií to môže byť ešte rýchlejšie.
Mnoho odborníkov na technické zabezpečenie budov považuje nízkoteplotné vykurovanie za hlavný smer, ktorým sa bude vykurovacia technika uberať. Isté je, že ak budeme chcieť pokračovať v úspore energií a využívať moderné technológie, určite sa bez neho nezaobídeme.
Nízkoteplotné vykurovanie | Klasické vykurovanie | |
---|---|---|
chladiace médium | voda | voda |
teplotný spád | 30 až 35 °C/25 °C | 50 až 60/40 °C |
odovzdávanie prevažnej časti tepla | sálaním | konvekciou |
teplotný rozdiel medzi podlahou a úrovňou hlavy | do 1 °C | rádovo niekoľko °C |
vykurovacie teleso | podlaha, strop, stena, v niektorých miestnostiach radiátor alebo teplovodný konvektor | radiátory |
možnosť chladiť | áno | nie |
použitie tepelného čerpadla alebo kondenzačného kotla | bez problémov | iba pri zníženej účinnosti a vyššej spotrebe energie |
použitie klasického vysokoteplotného kotla (plyn, tuhé palivo) | iba so zmiešavacou armatúrou alebo akumulačným zásobníkom | bez problémov |
Porovnanie klasického a nízkoteplotného vykurovania