Pri podlahovom vykurovaní sa využíva sálavý tepelný tok z ohrievanej plochy – z podlahy, zo steny alebo zo stropu. Tým sa teda priamo, nie prostredníctvom, interiérového vzduchu zohrievajú okolité stavebné konštrukcie. Výsledkom je, že stavebné konštrukcie majú väčšiu povrchovú teplotu než samotný vzduch v miestnosti, a vďaka nej vyžarujú teplo do okolitej miestnosti, na vnútorné zariadenie a na ľudí. Takéto teplo sa dá prirovnať k teplu slnečných lúčov, ktoré nás príjemne zohreje aj v zimných mesiacoch, hoci je okolitá teplota nižšia.
