Dnes, keď už existujú internetové porovnávače takmer na všetko, a influenceri na sociálnych sieťach sa idú popretŕhať, aby odporúčali čokoľvek, za čo im ktokoľvek zaplatí, nevyhneme sa porovnávaniu ani my. Je reálny fakt, že aj pri porovnávaní účel svätí prostriedky, a kadejaký „porovnávač“ dokáže porovnávacie kritériá „vycizelovať“ – čítaj upraviť – tak, aby bol víťazom vopred vybraný uchádzač. Toto určite nie je priamočiara a fér cesta k objektívnemu výsledku. Pôjdeme teda na to zásadne inak a tak, ako sa patrí: určíme si reálne porovnávacie kritériá, budeme vychádzať z overených zdrojov a objektívne porovnáme vybrané, bežne dostupné spôsoby a formy vykurovania rodinného domu. Čítajte naše porovnanie podlahovky s porovnateľnými systémami vykurovania.

V článku nájdete

Čím dnes dokážeme vykúriť rodinný dom?

Faktory ovplyvňujúce výber zdroja tepla a systému vykurovania

Kritériá výberu

Porovnanie nákladov systémov vykurovania

Závery porovnania

Nebudeme sa zaoberať porovnávaním podlahovky so systémami vykurovania s dobiehajúcou životnosťou a dnes už prakticky nedostačujúcou účinnosťou a efektivitou. Pieckové, „petríkové“ a krbové riešenia považujme za retro klasiku, prípadne ako nostalgický doplnok moderných systémov. Nebudeme sa zaoberať ani riešeniami, ktoré sú aktuálne vo vývoji a na ich bežné a finančne dostupné uplatnenie si budeme musieť ešte počkať. Budeme porovnávať systémy vykurovania podľa typu paliva, zdroja tepla, a tie, ktoré by dnes pri novostavbe alebo rekonštrukcii prešli aktuálnymi prísnymi tepelno-technickými kritériami energetickej náročnosti rodinného domu. Okrem toho ich môžeme považovať za najpoužívanejšie a porovnateľné s podlahovkou.

Môžeme ich smelo rozdeliť na objektívne – teda stavebné, konštrukčné, technické, normatívne, klimatické, lokalizačné, ekonomické a finančné. Subjektívne faktory sú postavené najmä na preferencii konkrétneho systému vykurovania či zdroja tepla a miere komfortu súvisiaceho s prevádzkou. V menšom, kvalitne „obalenom“ domčeku s nízkymi tepelnými stratami nemá zmysel zložito a v konečnom dôsledku kontraproduktívne kombinovať viacero systémov a zdrojov. Naopak, vo veľkorysejšie riešenom dome s väčším objemom a vykurovacou plochou bude kombinácia zdrojov a systémov, ich vzájomné dopĺňanie, prípadne prepojenie, zrejme nevyhnutné. Konečný výber je ale vždy, bez debaty a jednoznačne, odborná záležitosť, spadajúca do kompetencie odborníkov.

Pri výberovom a následne aj porovnávacom rozhodovaní musíme zohľadniť viacero rozhodujúcich kritérií. Nejde len o investičné a prevádzkové náklady, určujúcich kritérií je podstatne viac:

• dostupnosť zdroja energie v konkrétnom mieste stavby
• vhodnosť konkrétneho systému vykurovania pre konkrétnu nehnuteľnosť
• výška potreby tepla konkrétneho objektu
• činitele tepelnej straty
• vhodnosť kombinácie systému vykurovania so zdrojom tepla
• nároky systému na umiestnenie, inštaláciu vo vnútornom priestore
• výhľadové možnosti rekonštrukcie, prípadne modernizácie v budúcnosti
• možnosť kombinácie vykurovania s ohrevom teplej vody
• časová a technická náročnosť obsluhy, manipulácie a údržby
• nároky súvisiace s komfortom
• individuálne nároky podľa preferencií využívania obyvateľov domácnosti
• životnosť a záruka zariadení a komponentov vykurovacieho systému

Podlahové vykurovanie pre váš domov

Najpoužívanejšie systémy vykurovania

V súčasnosti používané, moderné systémy vykurovania – nie z pohľadu „trendovej módnosti“, ale efektivity a účinnosti danej prísnymi normatívnymi kritériami – sú efektívne, spoľahlivé, presne regulované a dlhodobo funkčné. Najpoužívanejšie sú:

• podlahové vykurovanie v kombinácii s tepelným čerpadlom
• podlahové vykurovanie v kombinácii s plynovým kondenzačným kotlom
• konvekčné – radiátorové – vykurovanie v kombinácii s plynovým, elektrickým kotlom alebo kotlom na pevné palivo
• elektrické vykurovanie

Všetky najpoužívanejšie systémy vykurovania slúžia aj na ohrev vody, a podľa konkrétnych požiadaviek objektu sú kombinovateľné s doplnkovými systémami. Napríklad s krbovým vykurovaním pevným palivom alebo elektrickými konvektormi.

Modelová situácia

• bežný rodinný dom pre štvorčlennú rodinu
• podlahová plocha 150 m2
• objem budovy 405 m3
• intenzita výmeny vzduchu: 0,4 h-1
• klimatická oblasť: stredná
• vonkajšia výpočtová teplota: -15 °C
• priemerná vonkajšia teplota: 3,8 °C
• dĺžka vykurovacieho obdobia 248 dní
• výpočtová tepelná strata 7 kW
• množstvo ohrievanej vody: 50 l/osoba/deň/365 dní

Porovnávané systémy vykurovania

1. Teplovodné podlahové vykurovanie s plynovým kondenzačným kotlom
2. Teplovodné podlahové vykurovanie s tepelným čerpadlom vzduch/voda
3. Elektrické priamovýhrevné podlahové vykurovanie
4. Systém s elektrickým akumulačným kotlom, teplovodnými akumulačnými nádržami a radiátormi
5. Klasické radiátorové riešenie so splyňovacím kotlom na drevo

Do výpočtu je zaradená potreba tepla na vykurovanie, aj na prípravu teplej vody. Spotreba ostatnej elektrickej energie ako jeden z faktorov celkovej spotreby energie rodinného domu je kľúčová pre výpočet celkovej ceny energie. Výpočet zohľadňuje aj orientačné hodnoty spotreby elektriny pre štandardný počet spotrebičov. Porovnanie zahŕňa aj investičné náklady podľa druhu vykurovania a súvisiace prevádzkové náklady.

• potreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody: 15 379 kWh/rok
• potreba elektrickej energie pre ostatné spotrebiče: 3 229 kWh/rok

K metodike výpočtu

• položka ročná investícia a údržba skresľuje reálne investičné a prevádzkové náklady, pretože jednorazová vstupná investícia je rozrátaná na 15 rokov

• ročné/mesačné náklady na vykurovanie sú rovnako skresľujúci údaj, pretože vykurovacie obdobie sme nastavili na 248 dní

• napriek celkovému skresleniu investičných a prevádzkových nákladov rozpočítaných na rok považujeme ich zahrnutie do výpočtu za nevyhnutné

• výpočet zohľadňuje aj najdlhšiu životnosť konkrétnej vykurovacej sústavy, komponentu alebo súčasti systému

• ročné náklady na prípravu teplej vody sú cena za ohrev teplej vody, počítané z ceny paliva, resp. ceny elektrickej energie, keďže na ohrev teplej vody slúži rovnaký zdroj, ako na vykurovanie

cena paliva: 11,43 € mesačne / 0,05 kWh

spotreba paliva: 1481 m3 ročne / 15622 kWh

účinnosť: 102 %

cena energie: 18,37 € mesačne /0,11 €/kWh NT 0,12 €/kWh VT/

spotreba primárnej energie: 4858 kWh ročne

účinnosť: 330 %, vykurovací faktor 3,3

cena energie: 18,37 € mesačne /0,11 €/kWh NT 0,12 €/kWh VT/

celková spotreba na vykurovanie a ohrev vody: 13 783 kWh

účinnosť: 99 %

cena energie: 21,59 € mesačne /0,1 €/kWh NT 0,14 €/kWh VT/

celková spotreba na vykurovanie a ohrev vody: 14 108 kWh

účinnosť: 95 %

cena paliva: 0,14 € kg

spotreba paliva: 3 789 kg ročne

účinnosť: 86 %

Je jednoznačné, že teplovodné podlahové vykurovanie je ideálnym riešením vykurovania rodinného domu spĺňajúceho aktuálne kritériá energetickej náročnosti obytných budov. Z pohľadu celkovej investície a nákladov je najvýhodnejším riešením podlahovka s plynovým kondenzačným kotlom, ako zdrojom tepla. Riešenia s tepelnými čerpadlami sú ešte efektívnejšie, vyžadujú však vyššie vstupné investície. Zásadnou, rozdielovou a určujúcou výhodou teplovodnej podlahovky voči akémukoľvek inému spôsobu vykurovania je možnosť využiť systém aj na chladenie. Táto výhoda – mimochodom často opomínaná v mnohých porovnaniach s inými systémami – je tým, čo podlahovému vykurovaniu dáva nesporný náskok oproti akýmkoľvek iným systémom vykurovania. Benefitom je aj to, že sálavý spôsob vykurovania a aj chladenia je pre ľudský organizmus najprirodzenejší.

Čo nás čaká a neminie?

Dôsledky klimatickej zmeny reálne pociťujeme už dnes a podľa odborníkov nedokážeme zmeny v tomto štádiu zvrátiť. Musíme sa len prispôsobiť dôsledkom a pripraviť sa na zmeny, ktoré nás čakajú už v horizonte niekoľkých rokov. Keďže systémy vykurovania a chladenia obytných priestorov sú z pohľadu životnosti dimenzované generačne, teraz je ten správny čas uvažovať o efektívnom riešení – či už pri rekonštrukcii alebo novostavbe. Z odborného pohľadu už v našej klimatickej oblasti treba uvažovať nielen nad efektívnym riešením vykurovania, ale aj chladenia. Výhľadové očakávania situácie v roku 2050 sú jasné:

• podľa viacerých klimatologických modelov sa mierne klimatické pásmo v strednej Európe postupne mení na subtropické
• podľa švajčiarskych vedcov budú v roku 2050 klimatické podmienky v Bratislave podobné, aké sú dnes v austrálskej Canberre
• teplotné a klimatické pomery na severe Slovenska môžu byť o 30 rokov rovnaké, ako dnes v Podunajskej nížine

Na spadnutie – takmer doslova – je revízia európskej Smernice o energetickej hospodárnosti budov s plánovaným schválením v poslednom kvartáli 2021. Nechajme sa prekvapiť, čo konkrétne nás čaká, aj keď už vieme, že revízia je nevyhnutnou reakciou na dopady zmeny klímy a súvisí aj s postpandemickým plánom obnovy. V rámci neho funguje stratégia nazvaná Vlna obnovy, týkajúca sa energetickej obnovy budov s ambicióznym cieľom: minimálne zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej obnovy budov do roku 2030. Slovensko má v rámci Plánu obnovy na rodinné domy vyčlenených 528,2 milióna €. Na obnovu ďalších budov vrátane bytoviek by mali ísť ďalšie 3 miliardy €. Nám z toho celého logicky vyplýva očakávanie zmeny nastavenia podpory výstavby a rekonštrukcií domov a bytov zo strany štátu.

Čo dodať?

Tepelné čerpadlá, ako zdroje tepla či chladu rodinných domov, našli uplatnenie až koncom minulého milénia. Napriek tomu, že princíp tepelného čerpadla poznáme od konca predminulého storočia a prvé tepelné čerpadlo skonštruované Aurelom Stodolom funguje v Ženeve od roku 1924 dodnes. Podobné je to aj so sálavými plošnými systémami vykurovania. Kombinácia oboch systémov je v dnešných časoch výstavby nízkoenergetických rodinných domov ideálnym riešením. Podlahovka s tepelným čerpadlom ako zdrojom energie – tepla či chladu – dnes prakticky nemá konkurenciu v porovnaní s akýmikoľvek dostupnými systémami vykurovania. Z pohľadu nákladov a efektivity, ale aj pohodlia a zdravia. So zásadnou pridanou hodnotou: teplovodné podlahové kúrenie je využiteľné aj ako sálavý systém chladenia interiéru.

Zdroje

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR | SIEA – Slovenská inovačná a energetická agentúra | Ministerstvo průmyslu a obchodu České republiky | TZB info | REHAU | Európska komisia | EURACTIV