Aká je maximálna teplota do podlahového kúrenia

Medzi najdôležitejšie súčasti teplovodného podlahového kúrenia patrí optimalizovanie jeho prevádzky. Predovšetkým správnou reguláciou teploty. A to nielen kvôli štandardom na požiadavku ohľadom nízkej spotreby energie, ale je tu aj otázka zdravého pobytu v priestoroch s podlahovým kúrením. Nesprávna regulácia teploty môže mať vplyv na naše zdravie. Preto si prečítajte, aká je maximálna teplota do podlahového kúrenia.

Základné pravidlá pre teplotu podlahového kúrenia

Pravidlá pre kontrolu a projektovanie teplovodného podlahového kúrenia sú stanovené v norme DIN EN 1264. Ich dodržanie zaručuje, že podlahové kúrenie bude mať pri rovnakých teplotách podlahy, vzduchu, stropu a stien rovnaký tepelný výkon. Rovnako tu môžeme nájsť maximálne prípustnú povrchovú teplotu pri najnižšej normovanej vonkajšej teplote. Tým sú stanovené predovšetkým výkonnostné kritériá teplovodného podlahového kúrenia.

Príslušné hodnoty maximálnych teplôt na povrchu podlahy v pobytovom priestore sú nasledovné:

• Pobytové zóny: 29 °C
• Okrajové zóny (1 m široké): 35 °C
• Kúpeľňa: 35 °C

Legislatívne požiadavky na povrchové teploty

Teplota povrchu podlahy v priestore s dlhodobým pobytom ľudí má byť v rozsahu od 19 do 29 °C. Hovorí to vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.  o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Avšak v prípade obutých ľudí materiál podlahy neovplyvňuje tepelný stav človeka. Vtedy je optimálnou povrchovou teplotou 25 °C pri sediacich osobách a 23 °C pri chodiacich.

V tabuľke uvádzame optimálne a odporúčané teploty na povrchu podlahy pri niektorých použitých materiáloch:

Samozrejme, teplota nie je jediný faktor, na ktorý treba pamätať. Nezabudnite ani na optimálnu vlhkosť pobytového priestoru. Tejto téme sme sa venovali v článku AKÁ JE PRÍPUSTNÁ, OPTIMÁLNA ČI IDEÁLNA VLHKOSŤ V DOME?

Na čo si treba dať pozor pri regulácii teploty?

Odporúčané a optimálne hodnoty povrchovej teploty, tak ako sme ich uviedli v tabuľke, ovplyvňujú zároveň potrebnú priemernú teplotu prívodu vykurovacej vody. Tá by v závislosti od konštrukcie podlahy nemala prekročiť hodnotu 50 °C. Bežne sa reguluje v rozsahu 35 – 45 °C. Obava z prasknutia rúrok nie je relevantná, tie sú zvyčajne zaliate v betóne a ich životnosť je viac ako 100 rokov.

Prívodná teplota vody do podlahovky sa zvyčajne reguluje podľa ekvitermickej krivky nastavenej na zdroji tepla, kotle alebo tepelnom čerpadle. Ekvitermická regulácia dynamicky dvíha alebo znižuje teplotu vykurovacieho média podľa vonkajšieho prostredia. Len výnimočne je prívodná teplota vykurovacej vody do podlahovky nastavená fixne.

Regulovanie teploty pri elektrickom podlahovom kúrení je iné. V podlahe je systém odporových káblov, rohoží, inštalačných dosiek a vykurovacích fólií, kde je vedený regulovaný elektrický prúd. Je však potrebné použiť termostat s podlahovým senzorom, ktorý stráži maximálnu povrchovú teplotu.

Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o tom, aké sú správne teploty v jednotlivých izbách, prečítajte si náš článok AKO SPRÁVNE NASTAVIŤ PODLAHOVÉ VYKUROVANIE.

Dbajte na správne nastavenie optimálnej teploty. Zlepšíte si komfort aj zdravie.

Podlahové kúrenie a jeho vplyv na zdravie

Teplota v bytových priestoroch je častou témou v rôznych diskusiách o zdraví. Hlavne v poslednej dobe, pretože podlahové kúrenie si získava čoraz viac priaznivcov. Preto nečudo, že sa objavujú aj negatívne názory, najmä v súvislosti s dosahom na ľudské zdravie. Podľa odborníkov je to však nezmysel, vysvetlíme prečo.

Veľa ľudí si myslí, že teplo pod nohami má zlý vplyv na kĺby a zapríčiňuje vznik kŕčových žíl. Tieto úvahy sú samozrejme mylné. V prípade kŕčových žíl by to mohla byť pravda iba vtedy, ak by povrchová teplota podlahy dosahovala 35 °C a viac. To bolo bežné v minulosti, keď sa s podlahovým kúrením iba začínalo. Dnes táto teplota nedosahuje ani 30 °C, preto nemôže spôsobovať tieto zdravotné ťažkosti ani vyvolať bolesti kĺbov.

Existujú tiež domnienky, že prudké striedanie teplôt nerobí našim nohám dobre. Áno, to je pravda, avšak pokiaľ je podlahové kúrenie urobené správne a podľa platných noriem, tak takéto výkyvy teplôt určite nehrozia. Navyše je teplo presne tam, kde treba, a to v priestore, kde sa pohybujeme. Samozrejme, v lete to platí aj opačne. Vtedy si podlahové kúrenie môžete zmeniť na podlahové chladenie a ušetriť tak nemalé peniaze za klimatizáciu. Viac na túto tému sa dozviete v našom článku AKO SA PODLAHOVÉ KÚRENIE V LETE MENÍ NA PODLAHOVÉ CHLADENIE.

A čo imunita? Aj v tomto smere existujú isté obavy. Kritika tvrdí, že nohy si na teplo ľahko zvyknú a pri prechode do studeného prostredia sa tak stanú chúlostivejšie, čo môže mať za následok zníženie imunity. To samozrejme tiež nie je pravda. Najviac nachladnutí vzniká práve kvôli studeným nohám. Pokiaľ budete mať na úrovni hlavy teplo, zatiaľ čo nohy budú mrznúť, na pocite tepla vám to určite nepridá. Skôr naopak. Chôdza po studenej podlahe môže byť príčinou niektorých ochorení. Ako napríklad angína alebo zápal horných dýchacích ciest. Stála teplota na povrchu podlahy tento problém odstraňuje.

Záver

V minulosti sa o maximálne hodnoty teploty podlahového kúrenia príliš nedbalo. Dôsledkom toho sa mohli niekedy u ľudí prejaviť negatívne vplyvy na zdravie. Išlo hlavne o bolesti kĺbov, kŕčové žily či problémy s imunitou. V dnešnej modernej dobe sú však maximálne teploty podlahového kúrenia ošetrené legislatívne. Neprekračujú kritickú hodnotu 29 °C (okrem povolenej kúpeľne). Optimálne a odporúčané teploty sú v rozsahu od 19 do 29 °C, tak, ako sme ich uviedli v tabuľke pre niektoré materiály. Preto sa z nevýhody stala výhoda a podlahové kúrenie dnes znamená krok ku zdraviu.