Porovnanie elektrického a teplovodného podlahového vykurovania

Do odbornej polemiky okolo najvhodnejších a aj najvýhodnejších spôsobov vykurovania rodinných domov vstupuje viacero premenných i fixných faktorov. Aktuálne aj očakávané sprísnenie kritérií energetickej hospodárnosti budov. V tomto článku popíšeme históriu podlahového vykurovania, vymedzíme základné postuláty a fakty. V modelovom príklade porovnáme dva typy plošného sálavého vykurovania. Načrtneme aj možný vývoj v súvislosti s pripravovanými zmenami v roku 2021.

OBSAH (rýchla navigácia):

• Legislatívne a normatívne vymedzenie podlahového kúrenia
• História plošného vykurovania
• Princípy plošného podlahového vykurovania
• Charakteristika systémov podlahového vykurovania
• Prednosti, výhody a nevýhody systémov podlahového kúrenia
• Elektrické podlahové vykurovanie
• Teplovodné podlahové vykurovanie
• Elektrické verzus teplovodné podlahové vykurovanie
• Porovnávanie nákladov medzi teplovodným a elektrickým podlahovým kúrením
• Systémy podlahového vykurovania po roku 2021
• Záver

Dôstojné bývanie patrí podľa čl. 25 (1) Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN k základným ľudským právam. Dôstojné bývanie v našej krajine, v našich klimatických podmienkach znamená okrem iného bývanie so zabezpečením tepla, kúrenia. Teplotu v interiéroch obytných priestorov a aj technické riešenia vykurovania určujú na Slovensku zákony, nariadenia a normy, aproximované s európskymi. V súvislosti so zvýšenými nárokmi na ekológiu a trvalo udržateľný rozvoj sa ostatné roky čoraz prísnejšie dbá aj na energetickú náročnosť a hospodárnosť obytných budov. Preto je kľúčovo dôležité nájsť ekologicky prijateľný a čo sa investičných a prevádzkových nákladov týka, čo najúspornejší systém vykurovania. Zároveň by mal spĺňať aj kritériá tepelnej pohody a komfortu bývania.

Podľa rôznych odborných komparačných prác a článkov je v našich končinách na vykurovanie rodinného domu najúspornejšie podlahové vykurovanie. V nákladových prepočtoch pre rôzne stavby v rôznych obdobiach za ostatných 10 rokov sme našli jednoznačný výsledok: ročná úspora nákladov podlahového vykurovania oproti iným systémom je 10-20 %. V porovnaní s klasickým radiátorovým kúrením sa udáva úspora tepelnej energie až 30 %. Nejde pritom o trend, ale o reálne zhodnotenie viacerých kritérií s nekompromisným záverom: v novostavbách, a ak je to technicky možné aj pri rekonštrukciách rodinných domov, sa dnes najčastejšie uplatňujú podlahové vykurovacie systémy. Pretože sú najvýhodnejšie a spĺňajú aj prísne normy zohľadňujúce aktuálne požiadavky výstavby.

Názory odborníkov, či je výhodnejšie zvoliť elektrický alebo teplovodný systém podlahového vykurovania sa za ostatné roky líšia. Cieľom tohto článku je okrem iného aj aktuálne porovnanie elektrického a teplovodného podlahového vykurovania v slovenských podmienkach na konkrétnom modelovom príklade. Výsledkom bude objektívne porovnanie investičných a prevádzkových nákladov oboch typov podlahového vykurovania.

Teplovodné podlahové vykurovanie je možné zaliať poterom.

Vykurovanie interiérov a v rámci neho podlahové vykurovanie vymedzuje zákon a viacero noriem.

Samozrejme stavebný zákon, teda Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Zatiaľ posledná zmena “zákona veterána” platí od 25.4. 2020. Na jeho zásadnú zmenu, teda nahradenie dvoma novými zákonmi už všetci netrpezlivo čakáme.

Kľúčové v problematike podlahového vykurovania sú ďalej najmä:

• Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov
• Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z.z., ktorou sa vykonáva Zákon č. 555/2005 Z.z Zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti
• STN 73 0540 – Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov
• STN 12 831-1 – Energetická hospodárnosť budov. Metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu
• STN EN 12098 – Energetická hospodárnosť budov. Regulácia vykurovacích systémov
• STN EN 1264 – Vykurovacie a chladiace systémy zabudované pod povrchom s vodou ako teplonosnou látkou
• STN EN 12828 – Vykurovacie systémy v budovách. Navrhovanie teplovodných vykurovacích systémov
• STN EN 14597 – Zariadenia na reguláciu teploty a obmedzovače teploty na systémy regulujúce teplo
• STN 15450 – Vykurovacie systémy v budovách. Navrhovanie vykurovacích systémov s tepelnými čerpadlami.

Objavili sme aj stále platnú normu, dokonca staršiu ako stavebný zákon z roku 1972: STN 06 0312 Ústredné sálavé vykurovanie so zabetónovanými rúrkami. Projektovanie a montáž. Čo jednoznačne potvrdzuje, že plošné sálavé vykurovanie nie je na Slovensku trendový hit a odborná normotvorba adekvátne reaguje na potreby vývoja tohto spôsobu vykurovania už dlhé roky.

Podmienky tepelnej pohody, teplotu vzduchu v miestnosti, povrchové teploty riešia najmä EN ISO 7730, ISO 11855, ISO 10508. Viacero súvisiacich noriem určuje tolerancie v pozemnom staviteľstve, utesnenie stavieb, tepelno-izolačné materiály pre budovy, ochranu proti hluku, potery, výpočet tepelných ziskov, šetrenie energiou či požiarnu ochranu.

Laik by možno predpokladal, že plošné, sálavé, podlahové či stropné kúrenie je technický a technologický výdobytok 20. storočia. Určite nie, podlahové kúrenie poznali a využívali už Rimania, najmä vo svojich verejných kúpeľoch. Vykurovali sa tak však aj obydlia, najmä vily bohatých Rimanov. Princípom vykurovania bola cirkulácia horúceho vzduchu a spalín dutinami pod podlahou. Tie potom ohrievali vzduch v miestnostiach.

Teplonosné médium zabezpečovala pec alebo ohnisko, kde sa kúrilo drevom. Neskôr sa používalo aj drevené uhlie. Dymové spaliny odvádzali šachty v obvodových stenách, ústiace otvormi smerom do vonkajšieho priestoru. Zdokonalenie systému prinieslo nahradenie dutín pod podlahou sústavou rozvetvených kanálikov. Pre tento rímsky vynález sa ujalo pomenovanie hypocaustum, prebraté z gréčtiny, vo voľnom preklade: spodné kúrenie. V Ríme bolo populárne na prelome letopočtov a postupne sa rozšírilo do celej rímskej ríše. Ruiny hypokáust existujú okrem dnešného Talianska vo viacerých bývalých rímskych dŕžavách a kolóniách. Na Slovensku sa zvyšky hypokáust zachovali v Stupave, na Morave v rímskej vojenskej pevnosti v Mušove.

Po rozpade Rímskej ríše s postupným zánikom antickej architektúry vymizli aj na tie časy progresívne systémy podlahového vykurovania. Variant rímskeho systému sa opäť v Európe objavil až koncom stredoveku v nemeckých kláštoroch. Podlahy a steny mníchom vykuroval dym z ohniska, ktorý prúdil kanálikmi a keramickými rúrkami. Klasický rímsky názov hypokaust sa používa aj dnes pre krby s akumulačnými vložkami s vnútorným kúrením. Historici pripisujú vynález podlahového kúrenia rímskemu architektovi Sergiovi Oratovi. Archeológovia však podobné stavby objavili aj pri vykopávkach v dnešnom Pakistane a datovali ich do obdobia až 2000 rokov pred naším letopočtom. Vyvýšená podlaha, popod ktorú prúdil dym z kuchynského ohniska, bola aj súčasťou tradičných kórejských obydlí. Vznik kórejského systému vykurovania ondol je datovaný medzi 4. a 5. storočie nášho letopočtu.

V Európe sa podlahové kúrenie opäť objavilo približne v 18. storočí vo Francúzsku, ale najväčšie uplatnenie a rozmach našlo v Nemecku. V príručke pre nemeckých kúrenárskych inžinierov z roku 1953 nájdeme popis kanálového vykurovania. Používali ho vo veľkých budovách a systém využíval ako teplonosné médium opäť dym z pece. Ten prúdil kovovými rúrkami buď v kanáloch v podlahe, prikrytých perforovanými doskami, alebo v stenách. Spaliny boli systémom rúrok vedené do komína.

Zdroj: Wikipedia

Už začiatkom 20. storočia sa postupne v Európe stalo štandardom radiátorové vykurovanie. Jeho predchodca bol známy už vo viktoriánskom Anglicku. Teplovodné vykurovanie s núteným obehom vody v radiátorových sústavách sa čoraz viac uplatňovalo v neobytných i obytných budovách. Prvenstvo pri zavádzaní plošného sálavého vykurovania môžeme pripísať Angličanom. Priekopník, anglický vynálezca A. H. Barker už v roku 1907 vymyslel sálavé vykurovacie sústavy zabetónované v segmentoch na povrchu stien. V roku 1926 pod hlavičkou firmy Crittall umiestnil vykurovacie rúrky do konštrukcie stropu. Tu sú reálne počiatky veľkoplošného teplovodného sálavého vykurovania. Firma Crittall systém patentovala v roku 1927.

Systém Crittall sa bežne používal vo veľkých administratívnych, ale aj obytných budovách, školách či nemocniciach. Jeho nevýhodou boli vysoké realizačné náklady, energeticky nízko efektívna prevádzka a problematická regulácia. Napriek tomu sa v Európe systém rozšíril. V medzivojnovom Československu ním bol vykurovaný napríklad obchodný dom Bílá labuť v Prahe. Po II. svetovej vojne našiel systém uplatnenie aj u nás, v Bratislave napríklad v budove Istropolisu alebo výškovej budove Stavebnej fakulty STU. Nástupom hromadnej bytovej výstavby bol stropný plošný systém Crittall pomerne rýchlo vytlačený radiátorovými systémami teplovodného vykurovania. Radiátorové „ústredné kúrenie“ sa po II. svetovej vojne opäť presadilo aj v individuálnej výstavbe.

Opätovné znovuzrodenie plošného stropného a podlahového vykurovania umožnilo až zdokonalenie systémov regulácie. Ruka v ruke s nástupom moderných technológií, stavebných postupov i materiálov a znížením investičných i prevádzkových nákladov. Datujeme ho na začiatok nášho milénia.

Cenový rozdiel medzi teplovodným a elektrickým podlahovým vykurovaním sa prejaví v dlhodobom horizonte.

Sálavé plošné vykurovanie – podlahové či stropné – teda nie je v architektúre a stavebníctve žiadnou novinkou. Za ostatných približne 20 rokov a dnes zvlášť získalo opäť uplatnenie najmä v objektoch s minimálnou energetickou náročnosťou. Systém funguje na princípe zohrievania stavebných konštrukcií a prvkov interiéru. Teplonosné médium cirkulujúce v sústave rúrok v podlahe – voda alebo v nej zabudované – odporový drôt zohrieva podlahu. Od nej sa zohrievajú steny, predmety, vzduch a ľudia v miestnosti. Sálanie je fyzikálny proces emitovania energie do priestoru vo forme elektromagnetického žiarenia. Elektromagnetické vlny vysielané povrchom ohriatych tuhých telies majú vlnové dĺžky 0,78-400 μm. Patria do spektra infračerveného žiarenia šíriaceho sa rýchlosťou svetla. Na rozdiel od prenosu tepla vedením alebo prúdením je možné sálaním prenášať teplo aj bez sprostredkovania prenosu látkovým prostredím.

Sálavé vykurovanie interiérov využíva princíp sálavého tepelného toku. Ním sa priamo, teda bez prúdenia zohriateho interiérového vzduchu ako prostredníka zahrievajú okolité plochy a steny stavebných konštrukcií. Na prenos tepla konvekciou – prúdením vzduchu – pripadá len veľmi malá časť tepelného toku. Aj preto sú vnútorné povrchové teploty interiérových stavebných konštrukcií teplejšie než vzduch v týchto miestnostiach. Je to naopak, ako pri konvekčnom vykurovaní. Dobre nastavený a regulovaný systém produkuje tepelnú rovnováhu osálaných plôch, stien, vzduchu aj ľudí v interiéri. Výsledkom je zabezpečenie tepelnej pohody ľudí, ktorá má viaceré ovplyvňujúce a limitujúce parametre. Človek v sálavo vykurovanom priestore nepociťuje ani chlad, ani nadmerné teplo. Nepociťuje teda tepelnú nepohodu a diskomfort.

Teplonosné rúrky alebo káble sú ideálne uložené pod celou plochou podlahy, čo pozitívne vplýva na rovnomernosť prenosu tepla v interiéri. V konečnom dôsledku je vytvorené teplotne homogénne prostredie s takmer ideálnym vertikálnym a horizontálnym rozložením gradientu teplôt. Optimálny teplotný stav interiérov s podlahovým vykurovaním má zvyčajne o 2 až 3 °C nižšie výsledné teploty oproti kúreniu konvekčnými metódami. Nízkoteplotné vykurovanie, ktorým je aj podlahové vykurovanie, spĺňa dve limitné teplotné hranice: má nižšiu povrchovú teplotu vykurovanej plochy a zároveň vyhrieva vnútorný povrch okolitých stien o 2-3 °C nad teplotu vnútorného vzduchu. Vyvážený a vyregulovaný systém podlahového vykurovania nespôsobuje ani lokálnu tepelnú nepohodu.

Dnes si prakticky môžeme vybrať z dvoch technických riešení podlahového vykurovania s rovnakým princípom a aj výsledkom vykurovania. Oba sú nízkoteplotné, veľkoplošné, sálavé, jeden využíva ako teplonosné médium ohriatu vodu, druhý elektrické káble. Oba systémy majú viacero variantov, najmä v oblasti inštalácie, ale aj materiálov.

Zvoliť ideálny variant jedného alebo druhého riešenia podlahového vykurovania je vysoko odborná činnosť a zohľadňuje viacero kritérií. Nejde len o konkrétnu dispozíciu a charakter objektu a jeho tepelnotechnické vlastnosti. Po projektovej fáze s výberom a navrhnutím optimálneho riešenia je nemenej dôležitá aj realizačná fáza. So zreteľom na to, že systémy podlahového vykurovania sú viacgeneračné. Aktuálne sú dostupné systémy určené pre novostavby, ale aj také, ktoré nachádzajú uplatnenie pri rekonštrukciách. Variabilita je aj pri kombinácii teplovodného systému s konkrétnym spôsobom zabezpečenia tepla.

Súhrn kritérií pre výber systému vykurovania

podľa teplonosného média:

• teplovodné – využívajúce cirkulujúcu teplú vodu
• elektrické – zdrojom tepla sú odporové elektrické drôty, teda elektrická energia v nich

podľa spôsobu montáže:

• na sucho
• na mokro

podľa spôsobu ukladania rúrok/káblov:

• meander
• špirála
• paralelne

podľa materiálu:

• kov
• meď
• plast
• kombinovaný

podľa dispozície:

• nad zeminou
• nad vykurovaným priestorom
• nad nevykurovaným priestorom

podľa uloženia:

• zabudované
• voľne uložené.

Teplovodné podlahové vykurovanie používa na zohrievanie a chladenie cirkulujúcu vodu.

Prednosti, výhody a nevýhody systémov podlahového kúrenia

Vysoká prevaha pozitív nad negatívami v porovnaní s inými systémami je jeden z faktorov renesancie využívania podlahových systémov vykurovania aj v nízkoenergetických budovách.

✅ plusy

• • výrazne vyššia akumulačná schopnosť
  • tepelná zotrvačnosť rátaná na hodiny
  • ideálny teplotný režim pri vyváženej akumulačnej schopnosti podlahových a obvodových konštrukcií

• rovnomerný prenos tepla
  • vytváranie teplotne homogénneho prostredia
  • zdieľanie sálaním až 60 % celkového výkonu
  • nižšia prevádzková teplota oproti teplovodným systémom

• dosiahnutie tepelnej pohody pri nižšej teplote vzduchu vo vykurovanej miestnosti
  • možnosť využívať úspornejšie, nízkoteplotné zdroje
  • vysoký samoregulačný efekt vďaka nižšiemu rozdielu teploty vykurovacej plochy a vzduchu

• bez prievanových a iných negatívnych efektov prúdenia vzduchu
  • bez nežiaduceho znižovania vlhkosti vzduchu

• ekonomické a ekologické
• „neviditeľné“ – je v stavebnej konštrukcii, čo umožňuje plné využitie interiéru
• životnosť navždy – porovnateľná so životnosťou stavieb, kde sú systémy inštalované

⛔️ mínusy

• náročná regulovateľnosť teplovodných riešení
• vysoký pomer nábehu a oneskorenia
• vysoká tepelná zotrvačnosť
• problematické rekonštrukcie či dodatočné zmeny pri „zabetónovaných“ riešeniach
• chyby pri projektovaní a inštalácii sú často neodstrániteľné
• pomerne vysoké investičné náklady napríklad vo variantoch s tepelným čerpadlom
• pomerne vysoké prevádzkové náklady pri elektrických riešeniach.

Najčastejšie kombinácie zapojenia podlahových vykurovacích systémov a zdrojov tepla

Elektrické podlahové vykurovanie nepotrebuje „kotlové“ riešenie zdroja tepla, pretože ním je samotná elektrická energia. Nevyhnutnou podmienkou je mať 230 V elektrické pripojenie, dostatočne dimenzovanú elektrickú prípojku a rozvody.

Teplovodný podlahový vykurovací systém môže fungovať s týmito zdrojmi tepla:

• plynový kotol
• kotol na tuhé palivo
• elektrický kotol
• tepelné čerpadlo
• geotermálne zdroje
• solárne zdroje
• kombinácia viacerých, zvyčajne dvoch zdrojov.

Zaraďujeme ho medzi lokálne vykurovacie systémy, uplatnenie nachádza prakticky vo všetkých typoch stavieb pripojených na elektrickú energiu. V lokalite, kde je používané, je ekologicky čisté, pretože neprodukuje spaliny.Pri posudzovaní primárnej energie, potrebnej na zaradenie domu do energetickej triedy má však elektrická energia najvyšší transformačný faktor. Pretože výroba elektrickej energie podľa platnej vyhlášky zo všetkých zdrojov energie najviac zaťažuje životné prostredie. Po sprísnení normy energetickej triedy rodinných domov na A0 od roku 2021 to môže byť rozhodujúci negatívny faktor. Ak je elektrická energia jediným zdrojom vykurovania v dome, nepotrebuje komín, technickú miestnosť na kotol a palivo. Výhodou je aj použitie v objektoch či miestnostiach vykurovaných nepravidelne, pretože nehrozí riziko zamrznutia.

Elektrickú podlahovú vykurovaciu sústavu tvoria

• vykurovacie rohože, fólie alebo pásy z medených elektrických odporových drôtov
• pripojovací 230 V kábel
• rozvádzač s poistkami
• termostat
• kábel s teplotnou podlahovou sondou.  

Elektrické podlahové vykurovanie môžeme rozdeliť podľa akumulačných schopností:

• akumulačné
• poloakumulačné
• priamovýhrevné 

podľa použitých prvkov:

• vykurovacie fólie
• vykurovacie rohože
• vykurovacie káble.

Tradičný systém podlahového vykurovania patrí medzi sálavé veľkoplošné vykurovacie sústavy. Rošt vykurovacích rúrok je súčasťou podlahovej konštrukcie. Voda s teplotou do 45 °C obieha v systéme rýchlosťou 3 m/s s tlakom okolo 3 bary. Nízkoteplotná vykurovacia sústava si priam pýta využitie niektorého z nízkopotenciálnych zdrojov tepla. Zdrojom energie môže byť aj akýkoľvek variant klasického kotla dimenzovaného na vykurovanie obytného domu. Ďalšími prvkami teplovodnej sústavy sú rozvádzače, spojky, čerpadlo, expanzná nádoba a systém regulácie. Teplovodná vykurovacia podlahová plocha má niekoľko variantov, môžeme ich rozdeliť podľa spôsobu realizácie vykurovacej plochy na suchý a mokrý. Podľa spôsobu uloženia vykurovacieho hada: v tvare meandra a v tvare plošnej špirály.

Oba spôsoby sú veľkoplošné, sálavé, s komplexným pozitívnym účinkom na teplotnú pohodu a komfort. Výhody a nevýhody, ktorých väčšinu majú obe riešenia tiež spoločnú, sme popísali vyššie. Ak porovnávame obe riešenia vzájomne, rozdiely, plusy a mínusy závisia od uhla pohľadu. Zásadným rozdielom je teplovodné médium a zdroj energie. Ak nehľadíte na výšku vstupných nákladov, zvolíte zrejme teplovodné riešenie s tepelným čerpadlom ako zdrojom energie. Nižšie prevádzkové náklady budú v tomto prípade činiteľom zaujímavej návratnosti investície. Ak preferujete nižšie vstupné náklady a vyššie prevádzkové vám nevadia, pravdepodobne sa prikloníte k elektrickému riešeniu.  

Z nášho pohľadu je elektrické riešenie vymyslené a vhodnejšie pre menšie priestory ako doplnkový zdroj vykurovania. Aj z dôvodu jednoduchej inštalácie a nízkej vstupnej investície, aj z dôvodov vyššej nábehovej flexibilnosti a operatívnosti. Oproti „rúrkovému“ systému je elektrický podstatne drahší v prevádzkových nákladoch. Za úvahu stoja aj EMF faktory, ktoré môžu byť pre určité percento zákazníkov určujúce.

Rozdielovou výhodou teplovodného systému oproti elektrickému je možnosť využitia na chladenie. Okrem toho „rúrky“ vyhrávajú oproti „elektrike“ vo flexibilite z pohľadu možnej zmeny zdroja energie. Do rúrok vieme vpustiť teplú vodu ohriatu či chladenú v podstate čímkoľvek. Akýkoľvek kotol sa dá počas životnosti systému vymeniť za tepelné čerpadlo alebo čokoľvek, čo bude v budúcnosti vymyslené ako zdroj tepla. Do elektrických káblov prúdi a vždy bude prúdiť len elektrina.

Modelová situácia výpočtu

• bežný rodinný dom pre štvorčlennú rodinu s deťmi
• podlahová plocha 150 m2
• objem budovy 405 m3
• intenzita výmeny vzduchu: 0,4 h-1
• klimatická oblasť: stredná
• vonkajšia výpočtová teplota: -15 °C
• priemerná vonkajšia teplota: 3,8 °C
• dĺžka vykurovacieho obdobia 248 dní
• výpočtová tepelná strata 7 kW
• množstvo ohrievanej vody: 50 l/osoba/deň/365 dní.

Porovnávané zdroje tepla

1. Teplovodné podlahové vykurovanie s plynovým kondenzačným kotlom.
2. Elektrické priamovýhrevné podlahové vykurovanie.

Do výpočtu sme zaradili aj potrebu tepla na vykurovanie, aj na prípravu teplej vody. Pre výpočet celkovej ceny energie je kľúčová aj spotreba ostatnej elektrickej energie ako jeden z faktorov celkovej spotreby energie rodinného domu. Vo výpočte sú zaradené aj orientačné hodnoty spotreby elektriny pre štandardný počet spotrebičov. Porovnanie zahŕňa aj investičné náklady podľa druhu vykurovania a súvisiace prevádzkové náklady.

• Potreba energie na vykurovanie a ohrev teplej vody: 15 379 kWh/rok
• Spotreba elektrickej energie pre ostatné spotrebiče: 3 229 kWh/rok

Celkové náklady

Teplovodné podlahové vykurovanie s plynovým kondenzačným kotlom

• cena paliva: 11,43 mesačne / 0,05 kWh
• spotreba paliva: 1481 m3 / 15622 kWh

Elektrické priamovýhrevné podlahové vykurovanie

* celková investícia na elektrické vykurovanie

• cena: 17,14 mesačne /0,11 €/kWh NT 0,12 /kWh VT/
• celková spotreba na vykurovanie a ohrev vody: 13 783 kWh

Zahrnutie ročných nákladov na investície a údržbu do porovnania považujeme za nevyhnutné, pretože sa nemalou mierou podieľajú na celkových ročných prevádzkových nákladoch. Algoritmus výpočtu pracuje s najdlhšou životnosťou sústavy, komponentu alebo súčasti systému. Ceny položiek s kratšou životnosťou sú započítané násobkom najdlhšej životnosti. Ide napríklad o servisné a revízne položky opakujúce sa ročne. Ročné náklady na prípravu teplej vody sú cena za ohrev teplej vody. V našom výpočte sa počíta z ceny paliva, resp. ceny elektrickej energie, keďže na ohrev teplej vody slúži rovnaký zdroj, ako na vykurovanie.

Závery porovnania

Investičné náklady na zriadenie vykurovania zemným plynom sú pomerne vysoké. Investícia do teplovodného podlahového vykurovania rodinného domu s plynovým kondenzačným kotlom je o cca 50 % vyššia ako do elektrického priamovýhrevného podlahového vykurovania. Pri hodnotení prevádzkových nákladov je to naopak. Na vyššie prevádzkové náklady elektrického systému má priamy vplyv vyššia cena elektrickej energie. Z pohľadu celkových nákladov je z porovnávaných výhodnejší teplovodný variant.

Technológie systémov podlahového vykurovania sa budúci rok takmer určite nezmenia. Všetkých projektantov, investorov a stavebníkov však čaká zásadná zmena. To, čo u nás bude od budúceho roka povolené stavať, bude musieť mať energetickú triedu „takmer“ A0. Už budeme teda stavať len „zelené budovy“ a určite nepôjde o farbu fasády. Zmena sa okrem iného týka aj technických systémov vykurovania.

Žiadny nový rodinný dom nedostane od 1. januára 2021 stavebné povolenie bez projektového energetického hodnotenia. No a kolaudácia bude podmienená energetickou certifikáciou pre energetickú triedu A0. Zmena sa týka nielen novostavieb, ale aj tých, pri ktorých pôjde o „významnú obnovu“. Pre technické systémy vykurovania bude od budúceho roka kľúčové to, aký transformačný faktor bude mať zdroj vykurovania. Ekologicky paradoxne ho má najvyšší elektrická energia. Plyn ako najčastejšie používaný zdroj je niekde uprostred a – vážne – vykurovanie drevom má najpriaznivejší transformačný faktor, pretože je to obnoviteľný zdroj. Okrem toho sa oproti energetickej triede A1, podľa ktorej staviame od roku 2016, obmedzí množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody. V triede A1 bol kľúčový globálny ukazovateľ – primárna energia v rozmedzí 55 – 108 kWh/(m2 .a). V kategórii A0 je to ≤ 54 kWh/(m2 .a).

Oba systémy plošného podlahového vykurovania, porovnávané v tomto článku, sú dimenzované „navždy”. Preto je veľmi dôležité zvážiť pre a proti a vyhodnotiť všetky dostupné kritériá zodpovedného výberu. Oba systémy majú pri vzájomnom porovnaní svoje plusy aj mínusy. Z pohľadu celkových nákladov je v našom modelovom príklade výhodnejší teplovodný systém podlahového vykurovania s plynovým kondenzačným kotlom. Od 1. januára 2021 sa sprísňujú požiadavky energetickej hospodárnosti budov. Budeme ich určite reflektovať v ďalšom článku, pretože sa týkajú aj podlahového vykurovania.

Zdroje:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR | Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR | SIEA – Slovenská inovačná a energetická agentúra | Zbierka zákonov Slovenskej republiky | Slovenská technická univerzita Bratislava | Vysoké učení technické v Brně | Mendelova univerzita v Brně | Technická univerzita Ostrava | Západočeská univerzita v Plzni | Západoslovenská energetika | Slovenský plynárenský priemysel | Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva | National Energy Authority of Iceland